Do hory do lesa, škôlkári v lese, straťte sa!

 

Tak, milí rodičia a priatelia, isto ste si všimli, že nám chýba jeden zdokumentovaný škôlkársky deň.  

Tak tu je, aj keď bohužiaľ, len v slovnej podobe, pretože tato fotka je prvá aj posledná, ktorú sa nám podarilo urobiť. Zdanlivo zlýhala technika, ale v skutočnosti, ako sme vstúpili do lesa, sme sa stali pre tento svet neviditeľní...

Vstúpili sme do sveta lesných škriatkov a víl a snáď tým neporuším tajomstvo, keď vám prezradím, čo sme tam robili!
Ráno nás obklopovala všade hmla a my sme nevedeli, či bude svietiť slnko, alebo bude pršať. Mali sme však naložené jedlo zo sebou, vrátane polievky, ktorú sme si chceli zohriať na ohni. Prežili sme množstvo malých aj veľkých radostí zo stretnutia s našimi obľúbenými hračkami, ako sú šišky, rôzne palice z dreva, kamienky,prírodné preliesky zo spadnutých stromov, po ktorých sme neúnavne skákali a liezli a zdokonaľovali si vnímanie všetkými zmyslami. Nazbierali sme si drevo na oheň,a založili sme oheň. Stretli sme hubárov a hubárky, ktorí nám poukazovali hríby a hríbiky a vysvetlili, ktoré sú jedlé a ktoré niesú. Bolo nám dobre, každý sám za seba a zároveň všetci spolu. Slniečko nás hrialo svojimi lúčmi a my sme boli šťastní a vďační za tento deň!