Prišla jar a medzitým nám v Žabke vyrástla nová skupinka predškôlkárov. Rozhodli sme sa preto s mamičkami otvoriť znova brány lesnej miniškôlky, aby sa v prírode na čerstvom vzduchu mohli tieto lesné víly a škriatkovia trénovať na pobyt bez mamičky s rôznymi tvorivými a vzdelávacími aktivitami. Najskôr sme vybehli do sadu a v tieni starej jablone spolu utkali pravú pavúčiu sieť, ktorú deti skúmali, preliezali, podliezali a zamotávali sa do nej.
Potom sme do rúk chytili kriedy a na strom namaľovali kvietky, ktoré tam na jar o chvíľu vykvitnú. Na kôre sme objavili svetlozelené lišaje a rozprávali sme sa o cudzopasníkoch.
Potom sme si skúšali svoju obratnosť a odvahu lezením na nižší kmeň a konáre.
Strom poskytoval útočisko mravcom, bzdochám a ďalším chrobáčikom, ktoré sme hľadali a pozorovali.
Zem pod stromom bola preschnutá a mäkká, dobre sa v nej vŕtalo konárikmi a my sme sledovali, kam sa až dostaneme. Možno až na druhú stranu, do Austrálie :)
Pred odchodom na obed do herne sme sa ešte napili a rozbehli sa naspäť, kde nás už čakali netrpezlivé ale oddýchnuté mamičky. Prvý deň dopadol výborne, deti boli spokojné, aj keď si na mamku sem tam spomenuli, nespadla ani slzička, potešilo nás pekné počasie, slnko a voňavý jarný vzduch. Už sa tešíme nabudúce :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára